História obce

Ležia v južnej časti Ondavskej vrchoviny, vo výške okolo 200 m n.m. Keď si šľachtici z Rozhanoviec v roku 1363 rozdelili majetky panstva hradu Čičva, vtedy k panstvu patrila aj dedina Kvakovce. Dedina bola založená šoltýsom podľa nákupného práva, od 15. storočia mala dedina maďarský názov Nemethkanyo. Na konci 16. storočia bola dedina majetkom panstva Čičva a jej pánom bol Štefan Báthory. V roku 1658 patrila Barkócyovcom, na konci 17. storočia Jánovi Gyuricskovi a Soósovi. V tom období pričlenili obec k Stropkovskému panstvu a vlastníkmi boli baróni Vecseyovci, Jekelfalussyovc Desewffyovci. Začiatkom 2. pol. 15. storočia v Kvakovciach hospodárilo okolo 5 sedliackych domácností. Neskôr sa jedna odsťahovala, takže v roku 1493 zostali 4. pozemky po odsťahovanej domácnosti ostali opustené. Pravdepodobne už začiatkom 16. storočia sa tu usadili nové rodiny, lebo v roku 1550 bolo už 14 sedliackych domácností. Aj v 2.polovici 16. storočia pribúdalo sedliackych domácností a domov. V roku 1600 okrem domu šoltýsa malo sídlisko 21 obývaných domov. Na prelome 16.  storočia boli Kvakovce stredne veľkou dedinou najmä s poddanskými a farskými obyvateľmi.

Z vývoja zdanenia je zrejmé, že v 2.pol. 16. stor. výrazne rástol rozsah sedliakmi obhospodarovaných majetkov a nepochybne aj domácností. Prudký zlom nastal začiatkom 17. stor., pričom úbytok sedliakmi užívaných pozemkov, ich zhudobnenie a zmenšovanie počtu pokračovalo aj v 1.pol. 17. stor. Schudobnené domácností upadli medzi želiarov. V roku 1610 a 1635 želiarov zdanili postupne od 0,7 a 0,5 porty. Okolo roku 1635 sedliaci obhospodarovali toľko pozemkov, koľko želiari, čo bolo dôsledkom majetkového úpadku sedliakov, pričom sa zmenšoval aj rozsah želiarskych pozemkov a domácností.

Podľa urbára z roku 1585 bola Šoltýska domácnosť povinná chovať zemepánom lovného krahulca. Sedliacke domácnosti spolu platili ročnú daň 19 zlatých, odovzdávali kury, husi, vola, pol gbela hrachu, pol gbela ľanového semena, 2 pinty masla, ale aj teľa alebo srnca, prípadne 4 zajace. Od zemepánov boli povinné každý rok kúpiť 9,5 gbela pšenice za 9,5 zlatého, tiež sud vína za 16 zlatých. Okrem toho každá sedliacka domácnosť odovzdávala 4 kuracie vajcia a 25 hlávok kapusty. Sedliaci mali aj robotnú povinnosť, poorať na jar panské polia. Podobné povinnosti vyžadovali od sedliakov už dávno, ale aj neskôr. Kvakovčania si podľa práva obyvateľov dedín na zákupnom, nemeckom práve postavili kostol. Kostol bol drevený a jestvoval ešte okolo roku 1629. Vtedy v ňom vysluhoval bohoslužby evanjelický kazateľ z farského kostola vo Vyšnom Žipove.


V roku 1772 dal barón Samuel Dessewffy postaviť murovaný kostol zasvätený Príchodu Sv. Ducha. Kostol je postavený v gotickom štýle, z kameňa a a s klenbami. Začaté dielo nebolo dokončené, lebo rodina sa z dediny odsťahovala a kostol ostal dlhú dobu nedokončený, až kým po zemetrasení v roku 1885 nebola nutná rekonštrukcia. V roku 1886 stiahli jeho narušené steny železnými obručami a celý kostol prešiel komplexnou opravou. V roku 1902 bol kostol vďaka ochote veriacich k obetiam ozdobeným novým oltárom, novou kazateľnicou, sochou Panny Márie Lurdskej a omšovým rúchom. V roku 1913 bola v obci zriadená štátna základná škola, kde chodilo 75 školopovinných detí.

Po schudobnení a úbytku sedliackych domácností, úbytku želiarov aj domov, Kvakovce upadli na úroveň malej dediny. Takou boli na prelome 17. a 18. storočia. Ešte v roku 1715 a 1720 v nich postupne bývalo 7 a 4 poddanské domácnosti. V dedine bol aj mlyn. Obyvatelia obce chodili svoje produkty predávať na trhy do mestečiek Vranov alebo Stropkov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a uhliarstvom. Veľa obyvateľov sa v rokoch 1900- 1910 vysťahovalo do zámoria. Po založení JRD v roku 1951 sa prevažná väčšina zaoberala poľnohospodárstvom.